názvom „paska“. Farebný prívlastok tohto dňa opäť súvisel aj so stravou, nejedlo sa mäso, ľudia konzumovali
najčastejšie mliečne prívarky a bielu fazuľu.
Veľkonočná nedeľa
vodou. Ženy zvykli pripravovať aj strukoviny alebo
múčne jedlá, vyhýbali sa ťažkým prácam a priateľským
stretnutiam.
Nedeľné ráno, keď sa mohli všetci do sýtosti najesť,
ukončilo 40-dňový pôst. Hneď v skorých ranných hodinách bolo zvykom ísť posvätiť jedlo, ktoré sa neskôr
podávalo na raňajky. Tie tvorili rôzne údeniny, slanina,
klobásy, vajíčka, chren či medvedí cesnak. V slávnostnom duchu sa niesol aj obed, ktorý pozostával z mäsového vývaru, pečeného mäsa a kysnutých koláčov.
Zákusky, ako ich poznáme dnes, sa začali piecť až približne v polovici 20. storočia.
Biela sobota
Bielu sobotu trávili gazdinky predovšetkým v kuchyni,
kde pripravovali všetky pokrmy určené na Veľkonočnú
nedeľu. Jedlá sa prispôsobovali jednotlivým krajom,
všetky však mali spoločnú hlavnú ingredienciu, ktorou
boli vajcia. Tie predstavovali symbol nového života, radosti a jari. Najčastejšie sa z nich pripravovala hrudka
či syrek, ktorý poznáme aj dnes. Okrem slaných jedál
sa v sobotu piekli aj sladké kysnuté koláče s orechovou
a makovou príchuťou. Obľúbený bol aj veľkonočný koláč,
robený z bielej koláčovej múky, na východe známy pod
Veľkonočný pondelok
Pondelok bol pokračovaním slávenia Veľkonočnej nedele, spájal sa najmä s oblievačkou a šibačkou dievčat, ktorá
sa konala výlučne počas doobedia. Chlapci si za odmenu
odnášali výslužku v podobe ručne maľovaných kraslíc
a domácich koláčov. Jedlo sa zväčša to, čo zostalo z nedele, alebo sa upiekla kačka či kura.
V dnešnej dobe sa od tradícií Veľkej noci čoraz viac upúšťa, rodiny dávajú prednosť spoločným výletom či aktivitám v prírode. Zdobenie kraslíc sa už stalo raritou, postupne sa ustupuje aj od prípravy tradičných jedál. Jedno
však zostáva rovnaké, sviatky trávime najradšej v kruhu
svojej blízkej rodiny, s tými, ktorých máme najradšej.
21
